Spravodlivé náreky nášho milého Ježiša

Z knihy 365 dní s Pátrom Piom, 4. marec

Vypočujte si, otče, spravodlivé náreky nášho milého Ježiša: „Akého veľkého nevďaku som sa od ľudí dočkal za moju lásku! Keby som ich miloval menej, neurazili by ma tak hlboko. Môj Otec ich už nechce ďalej trpieť. Chcel by som ich prestať milovať, ale... (a tu sa Ježiš odmlčal a povzdychol si; potom začal znova) ... Ach, moje srdce nemôže nemilovať! Biedni ľudia so slabou vôľou sa ani nenamáhajú premáhať pokušenia, dokonca sa vyžívajú vo svojej neprávosti. Duše, ktoré mám najradšej, pri skúškach zlyhávajú, slabé  sa poddávajú strachu a beznádeji a silné postupne vlažejú.

Vo dne i v noci ma v kostoloch nechávajú samého. Už sa nestarajú o Oltárnu sviatosť. Už sa ani nerozpráva o tejto sviatosti lásky. Ba aj tí, čo o nej rozprávajú, robia to s ľahostajnosťou a chladom.

Zabudli na moje srdce. Nikomu už nezáleží na mojej láske. Stále iba žialim. Môj dom sa pre mnohých stal divadlom na pobavenie. Moji služobníci, ktorých som mal vždy v osobitnej obľube, ktorých som miloval ako zrenicu svojho oka, tí by mali potešovať moje srdce naplnené trpkosťou, tí by mi mali pomáhať pri záchrane duší. Znie to však neuveriteľne, ale aj od nich musím znášať nevďak a nezáujem. Syn môj, musím sa prizerať, ako sa mnohí z nich... (tu stíchol, vzlyky mu stisli hrdlo, odvrátil sa a plakal) ... pokrytecky pretvarujú a pritom ma zrádzajú svätokrádežným prijímaním. Tak šliapu po svetle a sile, ktoré im neustále dávam...“

Ježiš nariekal aj ďalej. Ach, otče, ako veľmi ma bolí, keď vidím Ježiša plakať! Zažili ste to niekedy aj Vy?

„Syn môj,“ pokračoval Ježiš, „potrebujem niekoho, kto by sa obetoval, aby utíšil spravodlivý božský hnev môjho Otca. Obnov úmysel úplne sa mi obetovať a urob to bez výhrad.“

Otče môj, obnovil som pred ním rozhodnutie obetovať svoj život a ak v sebe ešte cítim nejaký smútok, je to smútok z toho, že sa musím prizerať, ako Boh trpí.

Ak sa Vám bude dať, snažte sa nájsť duše, čo sa odovzdajú Pánovi ako obeta za hriešnikov, Ježiš Vám pri tom pomôže.

                                                               (List otcovi Agostinovi sa San Marco in Lamis, 12.3.1913 – Ep. I, s.341)