Bože môj, blúdim a stratil som ťa. Nájdem ťa ešte? Alebo som ťa stratil navždy? Odsúdil si ma, aby som naveky žil ďaleko od tvojej tváre?...

Otče môj, zvykám sa, ako len môžem, na tento temný žalár. Je však veľmi ťažké napredovať v tejto ponurej tme a v týchto hustých temnotách, uprostred víchra a neutíchajúcich výpadov nepriateľa, ktorý využíva búrku na to, aby ma zviedol z cesty a premohol ma.

Hľadám Boha, no kde ho nájsť? Rozplynula sa vo mne aj sama predstava o Bohu  ako Pánovi, Vládcovi, Stvoriteľovi, Láske a Živote. Úplne odo mňa utiekol, a ja, úbohý, som sa stratil v hustej tme tých najhustejších temráv. Márne sa vraciam k rozptýleným spomienkam, k stratenej láske. Už nedokážem milovať. Ó, Dobro moje, kde si? Stratil som ťa. Zablúdil som pri tom, ako som po tebe pátral, aby si so záľubou prijal dokonalú obetu, ktorú som ti predložil. Všetko si mi vzal a držíš to vo svojom zvrchovanom vlastníctve. Odovzdávam sa ti a zverujem do tvojej ochrany všetko, čo mám. Úplne sa vydávam napospas tomu najmučivejšiemu prejavu lásky.

List otcovi Benedettovi da San Marco in Lamis zo 4.júna 1918